Piesok v oáze
Mala som v srdci púšť
tak smutnú, tichú, bez života.
S pocitom že všade je súš
veľa som čakala od ostrého hrota
Mnoho pieskov, no ani v jednom zrnku nádej
púšťala som sa k vode, nechcela som kráčať ďalej.
Nik nepočul moje volanie,
ostal mi len ten hrot a tiché plakanie.
Zrazu však našla som v srdci kút
v ktorom vykvitla oáza
vytrhla som sa z depresívnych pút
aspoň v oáze sa šťastie odráža.
Nemám strach zo sklamania či nových pádov
aj keď to možno bude bolieť opäť,
možno podobne ako pád zo schodov
v srdci hľadám nejednu odpoveď
Teraz keď sa oáza začínala plniť šťastím
znova sa túlam nekonečným chrastím
do kúta odvahy a šťastia navial piesok
mám pocit že sa mi do srdca zaryli milióny triesok
Utápam sa vo vode oázy, bez záchranného kolesa
srdce mi zovreli akési povrazi, v smútku a žiali opäť zas kúpem sa