Iskra
28. 2. 2010
Luna svieti vysoko,
do hustej tmy preniká,
temnota blúdi ďaleko,
ukrýva pocestného pútnika.
Kryštáliky bolesti vo vánku padajú,
tlie iskra nádeje v domci zo svalu.
Teplo sa šíri i keď ho ničí chlad,
nedokáže zabudnúť že miloval a mal rád.
Prečo chlad zničil pestovaný oheň?
Pútnik chodil svetom, ale žil len preň.
Teraz tlie a elmujú ho vločky snehu,
miloval , mal rád a dnes myslí na nehu.
Rozbil čašu samoty,
jej čriepky mu okol´tváre padajú,
stvorili kropaje prázdnoty,
len strach a soľ po tvári stekajú.
Čaša uhasila iskru nádeje,
už z nej nebude plamienok,
všetko čo skúšal, márne je,
uzavrel sa kruh spomienok.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
