Bábika
Krajinou kráča dáka bábika
Ktorá problémom hladko uniká
V jej duši vládne veľká panika
Chrám duše plače, ticho zavzdychá
Lúče jej slnka zakutral smútok
Je ako aucaider, je jej to ľúto
V živote tiež chce niečo dokázať
O šťastie sa tiež konečne uchádzať
Nový svet svoju bránu otvoril
Život temným rúžkom zahalil
V tomto svete našla nový domov
Po roku hľadala ako späť domov
„z tej novej planéty niet cesty späť“
Povedal jej priateľ a vzal si ju späť
Blúdila temnotou a nočnou tmou
Vstúpil jej kamarát do pekných snov
Niekoľko slov jej venoval iba
Tvoja vstupenka sem bola chyba
Natiahla ruku a povedala
„pre jeho slová som čas prespala“
Vzal ju do náručia, privyl ku sebe
O tvojich chybách my dobre vieme
Nechcem ťa súdiť ani napomínať
Poď so mnou na pekné chvíle spomínať
Ten bývalý svet je však ako magnet
Kto raz doň vstúpi – určite padne
Má však nádej v lepší svet – verí
I keď smrť na ňu zuby cerí.
